|
AnízAníz (Pimpinella anisum) Iné názvy aníz, anyž, bederník anyžový Botanika Aníz je jednoročná rastlina cca. 50 cm vysoká bylina s bielymi kvetmi. Kvitne od júla do septembra. Používaná časť rastliny Zrelé plody (semienka) s krátkou stonkou Vôňa a chuť Intenzívne aromatická, sladko korenistá chuť podobná sladkému drievku. Využitie Aníz možno použiť k zjemneniu a zvýrazneniu chuti širokej škály pokrmov ako napríklad : chlieb a pečivo, wafle, cukroviniek ale aj mäsitých pokrmov. Používa sa aj pri príprave kompótov. Ako prísada sa tiež často používa do liekov a na prípravu nápojov. Zvláštnosti Anízový olej už v koncentrácii od 100 ppm takmer úplne bráni rastu plesní a iných patogénnych zárodkov. Liečivé účinky Aníz uvoľňuje kŕče, odstraňuje nadúvanie, uvoľňuje hlien pri katare. Zriedkakedy môže jeho nadmerné použitie spôsobiť alergickú reakciu pokožky, dýchacích ciest alebo zažívacieho traktu. História a zaujímavosti Toto korenie, známe ako aníz, je botanicky príbuzné kmínu, feniklu a kôpru. Tieto aromatické oválne semienka predstavujú jedno z najstarších korení. Pestuje sa v mnohých krajinách zeme, pochádza však z blízkeho východu a východných ostrovov Stredozemného mora. Rimania priniesli tieto semienka do Toskánska. V stredoveku sa pestovanie anízu rozšírilo po celej Európe. Silno bol používaný vo Veľkej Británii v 14. storočí a bol súčasťou mnohých kuchynských záhrad až do polovice 16. storočia. Semeno sa do nového sveta dostalo už s prvými usadlíkmi. Aníz bol vždy obľúbený kvôli podpore trávenia. V starovekom Ríme sa občas zvyklo po výdatnom jedle podávať anízové koláče. V stredoveku sa pre rovnaký účel podávali kandizované anízové semienka. Ešte dnes ľudia v Indii žujú celé semená kvôli zažívaniu a pre osvieženie ducha. Dnes sú najvýznamnejšie pestovateľské oblasti Španielsko a Turecko. Viac o aníze |
|
